Pre mňa to nie sú len retardi
15. decembra 2013 18:48,
Prečítané 2 507x,
flaembou,
Nezaradené
Zvláštna udalosť sa dnes stala v našom pastoračnom centre po detskej svätej omši. Bolo tu jedno vianočné vystúpenie. Koledníci. Nie však úplne obyčajní. Boli všetci mentálne alebo fyzicky postihnutí…
Bol to výnimočný zážitok. Počuť ich spievať, hrať a úprimne sa smiať. My, zdraví sme sa zrazu cítili takí chorí… Toľká bolesť a je prežiarená toľkou a ešte väčšou radosťou. Ako je to možné? A my, čo s tým spravíme? Najsilnejším boli pre mňa slová rómskeho dievčaťa bez jednej nohy na vozíku, ktoré sa modlilo… „Ďakujem Ti, že nie som úplne v poriadku. Chcela by som byť, ale nie som. Ty ma máš, Pane Ježišu však stále veľmi rád.“ Chcelo sa mi plakať. A potom, keď chodili a vinšovali… A na konci ešte aj predávali svoje CD. Nezostal ani jeden kus. Aké krásne je dobro!
Na konci som sa rozprával s ich vedúcim. Jeho úprimné oči žiarili láskou a nehou ku jeho postihnutým deťom. „Keď som tam nastúpil ako sedemnásťročný, smiali sa mi, že idem robiť ku retardom a kryplom. Dnes je to už dvadsaťdva rokov, čo tam robím. Som rád, že im môžem pomôcť ukázať, že nie sú zbytoční, že môžu byť užitoční i šťastní.“
Toto nebol sen, toto bola skutočnosť. Ďakujem za nich.
03.04.2015
Niekedy zostanem prekvapený z niektorých situácií. Už si myslím, že chápem a viem, keď sa zrazu predo mnou vynorí niečo, čo m dostane. Tým najsilnejším prvkom je nezištná a veľkodušná láska. Bez podmienok a verná. A takú som vnímal i u nej… „Môj oco je skvelý človek, ale keď si vypije, nespoznávam ho. Predáva veci, len aby si zohnal alkohol. Úplne sa [...]
20.03.2015
Práve včera som mal veľmi silný zážitok ľudskosti a dobra. Túžim sa s tým s vami podeliť, lebo toho zlého nie je viac, len sa o ňom viac píše i hovorí a toto bolo krásne dobro… Jeden z mojich mladých kamarátov, Dávid ma prišiel včera večer navštíviť. Mali sme akurát pohostenie po chlapskej svätej omši na počesť svätého Jozefa, patróna mužov, dobrej smrti i [...]
11.03.2015
Bol to zvláštny čas. Mohol tu ešte byť. Ale už je niekde inde… Verím, že tam, kde bolesť a utrpenie nemajú svoje miesto. Jeden mladý muž. Jeden príbeh. Neviem, či dopísaný… Včera mal pohreb. Bol som pri tom. Túžil som im hovoriť nie o smútku, ale o nádeji. O tej, ktorá vracia život späť, aj keď už nie ten jeho. Na úvod mu hrala pieseň od Tublatanky… [...]
Je dobre,že sme ešte celkom neotupeli...že... ...
Celá debata | RSS tejto debaty