Mali sme krásne Vianoce. Nie pre darčeky, ale pre tú radosť, ktorú sme si mohli vzájomne odovzdávať. Niečo jednoduché a zároveň také krásne… Jedným z tých prameňov našej radosti bolo aj koledovanie. Chodili sme spolu s mladými spievať, povedať pár pekných slov, troška ich potešiť. Boli to silné zážitky a myslím si, že obohatenie tam bolo vzájomné.
Jednou z krásnych návštev bolo počas koledovania stretnutie sa s jednou deväťdesiatpäť rokov starou starenkou. Je na nej zvláštne a krásne to, že má na tvári stále taký milý a láskavý úsmev. Boli sme u nej, v jej malom domčeku na konci dediny. A boli tam aj jedny rodičia so svojou ratolesťou. Krásny okamih. Život, ktorý nekonči, príbeh lásky a dobra, ktorý stále pokračuje a my sme toho mohli byť súčasťou.
Prajem vám krásne a pokojné dni a mnoho pekných príbehov, ktorých môžte a túžite byť aktívnou súčasťou ako nositelia dobra, radosti a lásky.
Ps. malá foto, hoci nie až taká kvalitná, keď sme ju fotili starenka Anka hovorí „a nie že to nájdem dakde na internete“. Toľká radosť!
Celá debata | RSS tejto debaty