Aj na pokrivených riadkoch môžu byť krásne slová
12. decembra 2013 23:09,
Prečítané 2 035x,
flaembou,
Nezaradené
Asi tak by som skúsil vystihnúť príbeh tohto výnimočného mladého muža. Zažil rozvod, musel si si ako malé dieťa vybrať, či bude žiť s otcom alebo maminou. Aký to musel byť pre neho šok, keď sa ho psychológ pýtal, že ak by mal len jeden lístok a mal by pozvať so sebou niekoho niekam na výlet, či by to bol otec alebo mama a on si musel vybrať, určiť si cestu… To by sa nemalo stávať, ale stalo sa.
Musel zmeniť aj strednú školu a začať znovu a inde. Hľadať si prácu, robiť kde čo v zahraničí a pritom stále veriť, že jeho život má zmysel, že on nie je zlý a ani odsúdenia hodný, ale práve naopak hodný lásky a prijatia. Sympatický športovec, muzikant, príjemný muž… A začal znovu študovať na vysokej škole, hoci ako starší a ktovie ako videný svojimi spolužiakmi… A popritom zažil veľkú bolesť v živote svojho najlepšieho priateľa… A popritom je „ocinom“ iných chalanov so sídliska s podobným osudom ako on, ich priateľ a v mnohom vzor…
Ktovie ako sa to raz bude Tam hore hodnotiť, ale ja mu dávam palec hore a hovorím mu jedno veľké ďakujem. Ďakujem priateľovi za to, že sa nepoddal zlu a neprestal veriť v dobro, lásku a nádej… A to je tak veľa!
Verím mladým.
03.04.2015
Niekedy zostanem prekvapený z niektorých situácií. Už si myslím, že chápem a viem, keď sa zrazu predo mnou vynorí niečo, čo m dostane. Tým najsilnejším prvkom je nezištná a veľkodušná láska. Bez podmienok a verná. A takú som vnímal i u nej… „Môj oco je skvelý človek, ale keď si vypije, nespoznávam ho. Predáva veci, len aby si zohnal alkohol. Úplne sa [...]
20.03.2015
Práve včera som mal veľmi silný zážitok ľudskosti a dobra. Túžim sa s tým s vami podeliť, lebo toho zlého nie je viac, len sa o ňom viac píše i hovorí a toto bolo krásne dobro… Jeden z mojich mladých kamarátov, Dávid ma prišiel včera večer navštíviť. Mali sme akurát pohostenie po chlapskej svätej omši na počesť svätého Jozefa, patróna mužov, dobrej smrti i [...]
11.03.2015
Bol to zvláštny čas. Mohol tu ešte byť. Ale už je niekde inde… Verím, že tam, kde bolesť a utrpenie nemajú svoje miesto. Jeden mladý muž. Jeden príbeh. Neviem, či dopísaný… Včera mal pohreb. Bol som pri tom. Túžil som im hovoriť nie o smútku, ale o nádeji. O tej, ktorá vracia život späť, aj keď už nie ten jeho. Na úvod mu hrala pieseň od Tublatanky… [...]
Celá debata | RSS tejto debaty