Je krajším stále vstávať, aj keď padneš
5. júna 2014 09:22,
Prečítané 3 135x,
flaembou,
Nezaradené
Prečo? Znova by sa mohlo vidieť v živote to negatívne. Je také blízke, hmatateľné, a predsa opäť by som vám rád ponúkol kúsok z príbehu jedného mladého muža, ktorý mi je v mnohom inšpiráciou a povzbudením.
Hrali sme naše divadlo Okuliare pre deti a mladých v blízkom meste. Po prvom predstavení, keď sme oddychovali som sa ho spýtal, ako sa páčilo naše predstavenie, v ktorom on hrá hlavnú rolu jeho spolužiakom, ktorí na to divadlo prišli. „Páčilo sa im veľmi, boli naozaj spokojní.“ Dovolil som si ešte jednu otázku o tom, akí sú to chlapci, „každý z nich sa v niečom snaží. Jeden je dobrý v počítačoch, ďalšiemu ide skvele angličtina, ďalší robí z autami, ďalší cvičí a jeden z nich, z toho, čo zarobí, dáva svojej mamine, aby jej pomohol.“ Bol to pre mňa veľmi silný moment. A vlastne aj on sám a jeho život. Rozbitá rodina. Hádky s priateľom jeho maminy, škola, ktorá ho nebaví… Bolo by toho dosť. Predsa však dennodenne sa snaží vstať, darovať iným úsmev, radosť, pár pekných a bláznivých spomienok a zážitkov. Mladý muž s talentom a srdcom pre iných.
Ďakujem Ti dobrý Bože za neho. Za to, že stále vstáva a verí v to krajšie v sebe, v iných i pred sebou.
03.04.2015
Niekedy zostanem prekvapený z niektorých situácií. Už si myslím, že chápem a viem, keď sa zrazu predo mnou vynorí niečo, čo m dostane. Tým najsilnejším prvkom je nezištná a veľkodušná láska. Bez podmienok a verná. A takú som vnímal i u nej… „Môj oco je skvelý človek, ale keď si vypije, nespoznávam ho. Predáva veci, len aby si zohnal alkohol. Úplne sa [...]
20.03.2015
Práve včera som mal veľmi silný zážitok ľudskosti a dobra. Túžim sa s tým s vami podeliť, lebo toho zlého nie je viac, len sa o ňom viac píše i hovorí a toto bolo krásne dobro… Jeden z mojich mladých kamarátov, Dávid ma prišiel včera večer navštíviť. Mali sme akurát pohostenie po chlapskej svätej omši na počesť svätého Jozefa, patróna mužov, dobrej smrti i [...]
11.03.2015
Bol to zvláštny čas. Mohol tu ešte byť. Ale už je niekde inde… Verím, že tam, kde bolesť a utrpenie nemajú svoje miesto. Jeden mladý muž. Jeden príbeh. Neviem, či dopísaný… Včera mal pohreb. Bol som pri tom. Túžil som im hovoriť nie o smútku, ale o nádeji. O tej, ktorá vracia život späť, aj keď už nie ten jeho. Na úvod mu hrala pieseň od Tublatanky… [...]
Celá debata | RSS tejto debaty