Rád by som sa s vami podelil s príbehom jedného mladého muža. Možno to bude len pár slov, ale verím, že je dôležité ponúkať vzory. A pre mňa sa tento mladý mužom vzorom stáva. Ani nie tak nejakými výnimočnými darmi, hoci si myslím, že ich má dosť veľa, ale práve svojou vernosťou a najmä odhodlanosťou v konaní dobra a v službe iným.
Pochádza z nášho sídliska. Pomaly končí štúdium na vysokej škole, počas ktorého bol aj v zahraničí. Ako mladý misionár medzi chudobnými deťmi na Ukrajine na jednom tábore, ale aj ako študent v Moskve. Je vzdelaný, má príjemnú povahu, milý úsmev. A pred nejakou dobou prišiel s myšlienkou pomoci pre jednu skupinu chlapcov v našom pastoračnom stredisku. Potešilo ma to. S radosťou som začal vnímať, ako verne, poctivo a odhodlane sa venuje službe týmto chlapcom, našej nádeji. Tá vernosť ma fascinovala a fascinovať neprestáva.
Ak by som mohol ešte na záver napísať pár slov, tak by to bolo asi o tom, že nie je vždy podstatné to, čo sme dostali, tie dary, či slabosti, ale náš postoj voči ním, či ich zužitkujeme pre svoj rast a pre rast našich drahých alebo budeme nešťastní a smutní. Som rád, že si tento mladý muž, ako i mnohí iní a mnohé iné vybral cestu plnosti života a šťastia.
Verím mladým.
Celá debata | RSS tejto debaty