Od mladých sa oplatí učiť. Presvedčil som sa o tom aj včera. Pri jednom nenápadnom, ale veľmi vzácnom mladom mužovi.
Mali sme spolu jamovačku. Len tak sme si hrali. U nich na chate. On, jeden bubeník, jeden mladý gitarista a ja na base. Skvelý večer. Hrali sme, rozprávali sa, vzájomne sa počúvali.Potom ma viezol domov. Zhovárali sme sa o tom, ako sa máme, čím žijeme. Hovoril mi o svojej skúsenosti, ktorú má. „Jednej mojej známej ako dvadsaťročnej zomreli obaja rodičia. Odrazu sa jej všetko rozpadlo. Zostala sama.“ Ťažká situácia… „Ona mi potom všetkom po istom čase povedala, že práve z bolesti sa rodí odhodlanie žiť, konať dobro, milovať. Že všetko to skutočné, je s ňou spojené. A teda aj ja by som chcel viac ďakovať a viac sa pýtať ako ja môžem pomôcť.“
Myslím, že v jeho prípade to nezostáva len pri slovách. Ďakujem Ti Šimon za hru, odvoz domov, ale hlavne za to kým si.
Celá debata | RSS tejto debaty