Niekedy zostanem prekvapený z niektorých situácií. Už si myslím, že chápem a viem, keď sa zrazu predo mnou vynorí niečo, čo m dostane. Tým najsilnejším prvkom je nezištná a veľkodušná láska. Bez podmienok a verná. A takú som vnímal i u nej…
„Môj oco je skvelý človek, ale keď si vypije, nespoznávam ho. Predáva veci, len aby si zohnal alkohol. Úplne sa zmení. Trpí tým veľmi. Chce sa zmeniť, ale nedokáže. Napriek tomu ho ja mám stále rada. Aj som mu to povedala. Oci, ja ťa mám rada.“
To dievča je deviatačka. Mala by právo sa na neho hnevať. Mala by právo byť z neho znechutená, sklamaná. Mala by právo ho súdiť… Mala by… Tak spravili alebo by spravili mnohí a možno by v ich postoji bolo aj kus pravdy, ale ona sa rozhodla inak.
Ďakujem Ti za ňu i za toľkých a toľké, ktorí sa rozhodujú pre život, pre nádej a pre lásku. Daj im, prosím silu, aby vydržali.
A prečo nežiadaš lásku a silu ...
Len pozor, od lásky je veľmi blízko ...
Deti to nevedia inak. Taketo situacie ...
Celá debata | RSS tejto debaty