Nacvičili sme divadlo a zahrali sme ho. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, keby…
Keby tam neboli mladí, z ktorých takmer nikto nič nikdy nehral… keby počas celej tej cesty nerástli a nestávali sa o kúsok lepšími nielen hercami, ale hlavne ľuďmi, keby tam nevládla radosť a vzájomné fandenie si… keby…
Každý jeden z nich bol výnimočný. Začnem už technikmi. Roman a Marek. Nemali s tým žiadnu skúsenosť, napriek tomu sa naučili pracovať s hudbou, mixom a všetko presne načasovať. Kulisy. Lucka, Majka a Kristínka. Najprv troška stresy a potom bravúrne a pokojné zvládnutie toho všetkého, čo len bolo treba s veľkým pokojom a profesionalitou. Herci. Matúš, Matej, Matúš, Veronika, toto boli štyria hlavní. Bolo radosť ich sledovať na pódiu. Vydali zo seba maximum a presvedčili svojimi výkonmi a svojím nasadením. Ale to isté platí aj o Zuzke, Nike, Filipovi, Radke, Dávidovi a Andrejovi. Ich roly boli skvele zvládnuté a vžili sa a vcítili naplno do toho, čo mali zahrať a dopadlo to veľmi dobre.
Možno si poviete, si režisér a tak ich chváliš. Nebolo to len o tom… Večer pred premiérou títo pubertiaci, zväčša prváci a druháci na strednej zabudli na čas. Zabudli na to, že sme to už mali mať hotové a zomkli sa. Vytvorili zo seba silný tím a sami nastúpili na cestu života v plnosti, života, ktorý za to stojí, keď je žitý naplno. Za to všetko a za mnoho iného im patrí (nielen) moje ďakujem.
Celá debata | RSS tejto debaty