Ak mladosť, tak plná nádeje
5. decembra 2013 10:25,
Prečítané 1 648x,
flaembou,
Nezaradené
„Škola nás nebaví. Je to nuda. Nie je tam nič, čo by nás posúvalo dopredu…“ Takéto a podobné vety mi hovoria mladí. Prečo? Naozaj je to až také? Netúžim byť v pozícii sudcu, toho, kto si myslí, že je lepší než iný… Tú chybu som už dávno oľutoval. Túžim skôr ponúkať alternatívu. Novú cestu. Cestu nádeje, dobra a radosti. A po tomto túžia mladí… Tak veľmi po tom túžia. Želajú si odkryť krásu a tajomstvo života. Hrať ho v prvej role. Nebyť pozorovatelia, ale objavitelia a dobrodruhovia života! Čo myslíte, čo by im mohlo pomôcť? Čo by ich mohlo posunúť dopredu?
Ak máte nejaké nápady, sny, postrehy, dajte mi ich prosím do komentárov. Časom skúsim ponúknuť niečo z tej svojej malej, ale predsa len nejakej skúsenosti. S pokorou, dobrotou a hlavne nádejou.
Ďakujem vám už teraz.
Verím mladým.
03.04.2015
Niekedy zostanem prekvapený z niektorých situácií. Už si myslím, že chápem a viem, keď sa zrazu predo mnou vynorí niečo, čo m dostane. Tým najsilnejším prvkom je nezištná a veľkodušná láska. Bez podmienok a verná. A takú som vnímal i u nej… „Môj oco je skvelý človek, ale keď si vypije, nespoznávam ho. Predáva veci, len aby si zohnal alkohol. Úplne sa [...]
20.03.2015
Práve včera som mal veľmi silný zážitok ľudskosti a dobra. Túžim sa s tým s vami podeliť, lebo toho zlého nie je viac, len sa o ňom viac píše i hovorí a toto bolo krásne dobro… Jeden z mojich mladých kamarátov, Dávid ma prišiel včera večer navštíviť. Mali sme akurát pohostenie po chlapskej svätej omši na počesť svätého Jozefa, patróna mužov, dobrej smrti i [...]
11.03.2015
Bol to zvláštny čas. Mohol tu ešte byť. Ale už je niekde inde… Verím, že tam, kde bolesť a utrpenie nemajú svoje miesto. Jeden mladý muž. Jeden príbeh. Neviem, či dopísaný… Včera mal pohreb. Bol som pri tom. Túžil som im hovoriť nie o smútku, ale o nádeji. O tej, ktorá vracia život späť, aj keď už nie ten jeho. Na úvod mu hrala pieseň od Tublatanky… [...]
Celá debata | RSS tejto debaty