Práve včera som mal veľmi silný zážitok ľudskosti a dobra. Túžim sa s tým s vami podeliť, lebo toho zlého nie je viac, len sa o ňom viac píše i hovorí a toto bolo krásne dobro…
Jeden z mojich mladých kamarátov, Dávid ma prišiel včera večer navštíviť. Mali sme akurát pohostenie po chlapskej svätej omši na počesť svätého Jozefa, patróna mužov, dobrej smrti i iného. Bola nás tam riadna partia a spolu sme sa modlili a prosili za svojich drahých. A teda prišiel on. Spolu s jedným iným mladým mužom. Tento bol dosť v podnapitom stave. Nevedel som, čo sa stalo, tak som ich pustil aspoň ku nám na ihrisko, nech si posedia, aby ten chlapec vytriezvel. Ďalej som to už nemienil riešiť. Prešiel však nejaký čas a Dávid ma zavolal za nimi, aby som dobehol na jeden zdravas. Išiel so teda za nimi. „Práve dnes mi pred maturitou zomrel jeden môj veľmi dobrý priateľ…“ To boli jeho slová, keď som sedel medzi nimi a počúval ich. „Bol to veľmi dobrý človek, mal som ho rád a aj on mňa. Boli sme mu spolu zapáliť sviečku.“ Dávid mi hovoril, že sa nepoznali, že sa stretli len tak „náhodou“, že ho len tak „náhodou“ sprevádzal cez mesto, že ho len tak „náhodou“ zobral ku nám, aby sme sa pomodlili, hoci ten chlapec do kostola veľmi nechodí, že to bolo práve v tento deň, v deň svätého Jozefa, patróna dobrej smrti. Toto bolo pre mňa silné svedectvo a ešte aj s tým, že bol ochotný nechať ho u seba prespať, aby mu pomohol. Krásne nezištné gesto dobra, ktoré verím, že včera bolo nie obyčajou udalosťou.
Ak môžme svojim blížnym nejako dnes pomôcť, tých spôsobov je tak veľa, tak to, prosím skúšajme. Takto v tomto našom svete tvoríme niečo krajšie. Verím v to.
S úctou.