Veľa počúvam mladých. Sú mi učiteľmi, inšpiráciou, priateľmi a v mnohom i vzormi. Dva krátke obrazy zo životov dvoch z nich.
Bolo to už dávnejšie. Myslel som si, že na to zabudnem, ale nejako sa mi to stále nepodarilo. Skrátka ich slová vo mne zostali.
Prvý z nich je umelec, maliar. Mám ho veľmi rád. Rád a krásne kreslí. Rozhovoril sa… „Raz som stál a čakal na električku. Všimol som si bezdomovcov a to, že na mňa hľadia. Jeden z nich prišiel za mnou a pozval ma s nimi na čučo. Šiel som. Zarozprávali sme sa a skamarátili. Posedel som si s nimi a dohodli sme, že sa budeme stretať. A dal som im aj taký nápad, že niektorých z nich nakreslím na mieste, kde v živote boli šťastní, aby na to nezabudli.“ Krásne slová plné toľkej nehy a dobroty.
Druhý z nich je fighter. Cvičí thajský box a aikido. Rozhovoril sa. „Keď som bol malý, všetci sa mi smiali. Začal som cvičiť. Neverili mi. Dnes cvičím a dokážem aj trénovať ďalších. Nie kvôli tomu, aby som v ringu víťazil nad súpermi, ale hlavne sám nad sebou, aby som seba dokázal ovládnuť a iným pomáhať, byť im inšpiráciou, pomocou, oporou…“ Potom mi hovoril ešte o tom, ako bol pomôcť aj inde a iným, nielen z jeho rodnej dediny. Krásne povzbudenie.
Verím, že sme dostali život ako dar a je len na nás, ako ho prežijeme, ale verím, že ho môžeme prežiť krásne a pre iných.
S úctou.