Mal som včera jeden zaujímavý rozhovor. Bol s jedným skvelým mladým mužom, bol o láske človeka k človeku.
„Mama mi vždy vravela o mojom starom otcovi. On bol taký dobrý! Každého z nás mal rád a mal rád aj ľudí okolo seba, bol naplnený toľkým dobrom, toľkou láskou. Žil dobro. A tak som sa pýtal mamy, prečo bol taký, prečo bol ku každému taký dobrý, keď nemusel…“
„On sa vždy snažil vidieť v každom človeku Ježiša. Nech by bol akýkoľvek ten človek, on sa o to snažil stále. A v tomto bol prameň jeho pokoja, radosti, dobroty jeho srdca.“
Dnes si my kresťania pripomíname a prežívame to, že Ježiš to s nami myslel vážne, to, že, jeho láska nebola o pocitoch, zážitkoch, dojmoch, ale o obete, presvedčení, vernosti. Dnes… A myslím si, že práve z tohto vždy môžeme čerpať posilu a novú nádej. Z jeho vernej a stálej lásky ku nám. Vidieť to dobro v sebe, lebo on ho videl v nás a potom ho môžeme vidieť aj v každom človeku okolo nás.