V utorok mi volá, že by rád prišiel na pár slov. Tak sme sa stretli.
„Nemal som tu už byť. Mal som haváriu v Rakúsku. Išiel som po diaľnici, zužoval sa pruh a nejakí chalani na rýchlom aute ma obiehali. Mysleli si, že to stihnú, ale mňa vytlačili z cesty a aby som nespravil hromadnú haváriu, tak som havaroval ja. Preletel som cez zábrany a letel vo vzduchu, auto sa dvakrát obrátilo a skončil som na streche. Vyšiel som von po vlastných. Na hlave mám akurát malú ranku“ (ukazuje mi ju, je ozaj maličká) „bolo to presne v ten deň, keď pred rokom zomrela moja mamina… „
Čo dodať? Toto bol pre mňa zázrak. Zázrak voči mužovi, ktorý má veľké, dobrotivé, obetavé a obetujúce sa srdce pre iných a ktorý sa snaží verne ísť po ceste, pre ktorú sa rozhodol, aj keď je ťažká a nie vždy sa dá prejsť po nej ľahko a bez ťažkostí.