Dohodli sme sa, že ich prídeme pozrieť. S mojou kamarátkou, ktorá si obľúbila stopovanie sme sa vybrali ten pekný farebný februárový deň za nimi. Za našimi kamarátmi, umelcami…
Stáli sme na konci dediny a čakali, či nám aj niekto zastaví. A po chvíli sme už aj sedeli v aute do Levíc. Bavili sme sa o hudbe, o ľuďoch, o to, čím žijeme a tak. V Zlatých Moravciach sme mysleli, že ideme do iného auta, ale ten milý pán šofér, oznámil, že „môžem ísť dnes do Levíc a zoberiem vás tam.“ Krása ľudskej dobroty… A tak sme tam prišli. Krásne miesto. Mnoho pekného a omnoho viac dobrých ľudí so srdcom plným prijatia a nehy.
A nakoniec večer s našimi muzikantmi. Damián, Matej, Majko, Mišo, Beci. Každý jeden z nich veľmi hodnotný mladý muž, skvelý muzikant a ohromný človek. Prijali nás. Dali nám najesť i v vypiť, počúvali sme spolu hudbu, jamovali, rozprávali, trávili čas, zdieľali sa, pýtali si rady a počúvali… Krásny večer plný krásnych mladých ľudí.
Okolo nás je nesmierne množstvo ľudí, ktorí sú dobrí. Niekedy len čakajú, či v to veríme aj my my.