Bolo to nečakané. Z ničoho nič len jeden telefonát… A už sme tam išli. Bez otáľania, bez čakania. Hneď…
Našli sme ich s autom mimo cestu. Na pooranom poli. Tam boli. Tam zišli z cesty. Naše de kamarátky. Išli sa len tak previesť, dostali šmyk a bolo to… Chlapci hneď vyskočili z auta a hľadali spôsob ako pomôcť dostať ich stadiaľ von. Po poli plnom blata. Lenže nebolo to také ľahké. Auto bolo poškodené, ale našťastie dievčence boli v poriadku a celé, len „troška“ vykoľajené. Telefonáty. Hľadanie pomoci. Ľudia, ktorí sa zastavovali, aby pomohli… Prišiel jeden ich kamarát na jeepe. Hneď zbehol dolu na to pole a snažili sme sa to auto vytiahnuť. Nešlo to, bolo treba ešte niečo zohnať. A tak ďalšie čakanie. A on do mesta a telefonáty. Studený sychravý vietor a čakanie. Bez výčitiek, vôbec Bohu vďaka, za to, že to prežili, že sú v poriadku. A to blato… A nakoniec pomoc. A dobrý koniec…
Bol to zvláštny večer. Mohol skončiť úplne inak. Mohol… Ale neskončil, aj vďaka tým mladým, čo boli ochotní sa zašpiniť, aby mohli pomôcť. Vďaka tým mladým, čo riskovali, aby pomohli…Verím, že takýchto mladých a ľudí ochotných riskovať, aby pomohli, nie je medzi nami málo.