Asi tak by som skúsil vystihnúť príbeh tohto výnimočného mladého muža. Zažil rozvod, musel si si ako malé dieťa vybrať, či bude žiť s otcom alebo maminou. Aký to musel byť pre neho šok, keď sa ho psychológ pýtal, že ak by mal len jeden lístok a mal by pozvať so sebou niekoho niekam na výlet, či by to bol otec alebo mama a on si musel vybrať, určiť si cestu… To by sa nemalo stávať, ale stalo sa.
Musel zmeniť aj strednú školu a začať znovu a inde. Hľadať si prácu, robiť kde čo v zahraničí a pritom stále veriť, že jeho život má zmysel, že on nie je zlý a ani odsúdenia hodný, ale práve naopak hodný lásky a prijatia. Sympatický športovec, muzikant, príjemný muž… A začal znovu študovať na vysokej škole, hoci ako starší a ktovie ako videný svojimi spolužiakmi… A popritom zažil veľkú bolesť v živote svojho najlepšieho priateľa… A popritom je „ocinom“ iných chalanov so sídliska s podobným osudom ako on, ich priateľ a v mnohom vzor…
Ktovie ako sa to raz bude Tam hore hodnotiť, ale ja mu dávam palec hore a hovorím mu jedno veľké ďakujem. Ďakujem priateľovi za to, že sa nepoddal zlu a neprestal veriť v dobro, lásku a nádej… A to je tak veľa!
Verím mladým.