Prišli z tou myšlienkou už dávnejšie. Dve dievčenské stretká (rozumejte skupiny mladých, ktorí sa dobrovoľne a radi stretajú, aby sa spolu zahrali, porozprávali, niekam sa v živote posunuli). Hlavne ich šikovné vedúce vo veku od šestnásť do sedemnásť. Čo tak im spraviť prespávačku (rozumejte noc, keď sa spolu hrajú, tvoria, modlia sa, bláznia, rozprávajú…). Pustili sa do prípravy. Podarilo sa im naplánovať skvelý program. Piekli medovníky a tie sa potom rozdávali…
Na konci toho večera som mal možnosť zájsť medzi ne. Animátorky usádzali dievčatá na pomyslený trón, na hlavu im dávali vyrobenú korunu s názvom „Miss Medovník“ a do ruky varešku ako žezlo. Krásny moment. Bolo tam šesť animátoriek a štrnásť dievčat, ale tá radosť sa tam dala krájať. Radosť z lásky, ktorá sa nestala egoizmom a zameraním sa na seba, ale krásnym darom pre iného.
Po tom všetkom písala jedna animátorka správu ostatným i mne a okrem iného tam bolo i toto
„Cieľ bol čosi im dať: radosť, úsmev, dôvod na smiech, priestory, kde sa môžu vyblázniť a … tento cieľ sme splnili.“
Nie je to úžasné? Nemám iné slovo len „ďakujem“.
Verím mladým.